Nórska lesná mačka
Nórska lesná mačka, nazývaná aj Norsk Skogkatt, sa veľmi podobá na mainskú mývaliu mačku a často si ju aj s ňou mýlia. Najdôležitejší rozdiel v zovňajšku týchto 2 plemien je tvar hlavy. Mainská mývalia mačka má dlhšiu, hranatú "papuľku" a zvažujúci sa profil, zatiaľ čo norská lesná mačka má trojuholníkovitú hlavu s priamym profilom. Okrem toho je srsť nórskej lesnej mačky na dotyk mastnejšia a tuhšia. Existujú i malé rozdiely v charaktere. Mainská mývalia má obvykle vyrovnanejšiu povahu. Nórske lesné mačky patria, spolu s mainskými mývalími mačkami a tureckými angorami k prírodným plemenám, čo znamená, že môžu byť chované len vo farbách, ktoré sa vyskytujú v prírode. Himalájske odznaky, ako ich poznáme u siamskych mačiek alebo u posvätnej mačky z Barmy a farby ako lilavá a čokoládová, nie sú pri tomto plemene uznané. Stúpajúca popularita mainskej mývalej mačky uviedla na známosť i nórsku lesnú mačku. Ak bola nórska lesná mačka ešte pred niekoľko desaťročiami neznáma, v súčasnej dobe sa veľmi často vystavuje a je stále viac chovateľov, ktorí sa tomúto plemenu venujú.
Pôvod
Vedci sa zhodujú, že pôvod (polo)dlhosrstých mačiek musíme hľadať v južnom Rusku, Turecku a Iráne (predtým Perzia). V skorších dobách sa mimo tieto oblasti vyskytovali len krátkosrsté mačky. Predkovia nórskej lesnej mačky teda museli vzniknúť tým či oným spôsobom pričinením človeka v Nórsku. Vraví sa, že to boli po mori plaviaci sa Normanďania, ktorí si zrejme v 9. storočí priviezli so sebou domov z Turecka polodlhosrsté mačky. Nerobili to vlastne preto, že by tieto mačky považovali za nejak zvláštne alebo pekné, ale pretože mačky behom dlhej plavby držali v patričných medziach počeť myší a potkanov.
Môžeme preto predpokladať, že nórska lesná mačka je vzdialený potomok plemena, ktoré dnes poznáme ako turecká angora.
Obe plemená majú klínovitú hlavu a priamy profil, takže táto teória je dosť vierohodná. Nórska lesná mačka má však robustnejšiu stavbu a je omnoho huňatejšia, čo môže byť dôsledok viac či menej prirodzeného výberu a vplyvu krátkosrstých mačiek, ktoré sa v Škandinávii vyskytovali. Mačky s hustejšou srsťou a mohutnejšou stavbou tela mali samozrejme omnoho viac šancí prežiť tuhé škandinávske zimy než krehko stavané a menej osrstené mačky. Pretože v starých nórskych ságach a mýtoch je nápadne veľa zmienok o dlhosrstých mačkách s huňatým chvostom (tzv. Huldrekatten), vychádzame z toho, že sa predkovia našej nórskej lesnej mačky vyskytovali v rozsiahlych lesoch Nórska už od pradávna.
V zime, keď mali mačky problémy zohnať dostatok potravy, vyhľadávali samy od seba spoločnosť človeka. Boli užitočné v dome i na statku, pretože hubili škodlivú háveď a obyvateľstvo si ich tiež patrične cenilo. Úplne prvá nórska lesná mačka bola vystavená ako ušľachtilá v roku 1912. Jednalo sa o mačku s čierno-strieborno sfarbenou srsťou, ktorá niesla pôsobivé meno Gabriel Scott Solvfaks.
Skupina milovníkov mačiek začala mať o národné plemeno záujem, čo viedlo k založeniu združenia, ktoré si dalo za cieľ stabilizovať plemeno. Chovateľstvo dosahovalo premenlivých úspechov; norská lesná mačka bola oficiálne uznaná medzinárodnými organizáciami až v roku 1977. Dnes je nórska lesná mačka svetoznáma a veľmi vystavovaná, ale v rozľahlých nórskych lesoch a na vidieku sa so železnou pravideľnosťou ešte objavujú nórske lesné mačky, ktoré sa starajú o živobytie samy.
Charakter
Nórska lesná mačka má jednoduchú, tolerantnú a sociálnu povahu. Je to kľudná, vyrovnaná mačka, ktorá je však dosť aktívna. I keď meno naznačuje niečo iného, nie je to divoká vidiecka mačka. Už storočia bolo mnoho jej predkov milovanými domácimi zvieratami u sedliakov v Nórsku. Je mnoho nórskych lesných mačiek, ktoré vedú spokojný život v dome, i keď je samozrejme pre každú mačku nádherné, keď sa môže prebehnúť vo vonkajšiej voliére. Samozrejme pokiaľ tieto mačky zostávajú odmalička vo vnútri, voľný výbeh im nijak zvlášť nechýba, pretože o ňom zkrátka nevedia. Tým však nechceme povedať, že by nórska lesná mačka bola nejaké pohodlné zviera; je aktívna a hravá a musíte jej dať príležitosť vybiť energiu. Norské lesné mačky vedia skvelo šplhať a rady to demonštrujú, preto je prvým požiadavkom mať v dome dobrý škrabací a šplhací stĺpik. Tiež hračky ako myčičky z králičej kožky, loptičky a iné hračky pre mačky prijíma toto plemeno s nadšením. K ľuďom (i deťom) sa tieto inteligentné mačky chovajú veľmi priateľsky, rady sa maznajú a nechávajú hľadkať, hoci sú trochu menej poddajné než niektoré iné polodlhosrsté plemená; dajú tiež zreteľne najavo, pokiaľ sa im určité zaobchádzanie nepáči. Ďalej majú nórske lesné mačky sklon priľnúť obzvlášť silno k jednej osobe. Hoci majú rady pozornosť, nie sú obvykle hlučné a nebudú vás nijako nepríjemne obťažovať. Ich vzťah k psom býva zriedkakedy problematický. Existuje dosť príkladov celoživotného priateľstva medzi psom a nórskou lesnou mačkou. Nórske lesné mačky majú silno vyvinutý zmysel pre svoje teritórium, preto kocúri spolu nebudú vychádzať najlepšie. U vykastrovaných kocúrov to však býva problém málokedy. Mačky, či už sú alebo nie sú vykastrované, spolu často vychádzajú veľmi dobre, pokiaľ majú každá k dispozícii dostatočný priestor - to je napríklad opak siamských mačiek, ktorým je príjemné spať jedna na druhej. Nórska lesná mačka je nadovšetko zvedavá: chce vedieť, čo sa okolo nej deje, a chce mať prehľad. Všetko, čo príde do domu, či je to taška s nákupom, alebo návštevník, je dôkladne preverené a schválené. Pretože vodoodpudivá, izolujúca srsť nórskych lesných mačiek je veľmi dobre prispôsobená dažďovej a drsnej klíme, môžu byť bez problémov v lete i v zime vo vonkajšej voliére, pokiaľ im venujeme dostatok pozornosti. Všeobecne zostávajú nórske lesné mačky do vysokého veku hravé.
Starostlivosť
Vďaka typickej mastnej a vodoodpudivej srsti nie je nutná intezívna starostlivosť o srsť. Nórske lesné mačky potrebujú rovnako ako ostatné polodlhosrsté prírodné plemená len málo starostlivosti o srsť. Mimo obdobia pĺznutia môžete srsť len tu a tam upraviť hrubým hrebeňom alebo kefou, ale musíte dávať pozor na to, aby ste nevyčesali príliš mnoho podsady. Používajte kefu z pravých chlpov, nikdy nie syntetické kefy, pretože môžu byť nabité statickou elektrinou. Na jar a v skorom lete nórska lesná mačka pomerne krátko a silno pĺzne, a tak vyzerá ako krátkosrstá s plne osrsteným huňatým chvostom. Uvoľnené chlpy potom môžete nájsť všade po dome, ale mrtvá podsada zostáva tiež v tuhej krycej srsti a môže tam spôsobiť vznik ťažko odstraniteľných chuchvalcov. Okrem toho ich mačka behom svojej dennej toalety prehĺta. Preto nie je žiadným prebytočným luxusom kefovať a prečesávať srsť mačiek na jar denne. Hoci je umývanie srsti pred výstavou u mnohých (polo)dlhosrstých plemien zvykom, u nórskej lesnej mačky to jasne neodporúčame. Umývanie srsť zjemňuje a tá je potom "splyhnutá". Tým sa na dlhú dobu pokazí typický tuhý a mastný vzhľad, tak požadovaný pri tomto plemene. Mačka sa tak rýchlejšie zašpiní, pretože šampón odstraní i vrstvu odpudzujúcu nečistotu.
Vonkajší zvukovod čistíme, len pokiaľ je to nutné, a to prostriedkom určeným pre mačky, ktorý najprv vmasírujeme do ucha a potom z vrchu odstraníme obrúskom. Môžete sa tiež rozhodnúť pre používanie vatových tyčiniek, pokiaľ budete počítať so všetkými dôsledkami toho, že nimi môžete zatlačiť nečistotu hlbšie do zvukovodu. Buďte preto pri používaní tohoto druhu pomôcok opatrní.
Niektorí vystavovatelia pravideľne strihajú ostré konce pazúrikov dobrými strihacími klieštikmi.
Vonkajšie znaky
TELO
Nórska lesná mačka je dosť veľká, mohutne stavaná mačka so silnou štruktúrou kostí a dlhým telom. Stojí na vysokých nohách a zadné nohy sú dlhšie než predné, čím je jej chrbtica vzadu trochu vyššie. Labky sú veľké, guľaté a silné a majú medzi prstamí chumáčiky chlpov. Zadné nohy sú úplne rovné a nesmú byť nijak ohnuté, ale labky na predných nohách sú trochu vytočené von. Chvost je dlhý, huňatý a silný. Ak položíme chvosť spätne na chrbát, musí dosahovať ať do priehlbinky medzi lopatkami. Na výstavách sa ako chyby hodnotia okrem iného následujúce znaky: príliš malá, príliš jemná alebo príliš dlhá stavba tela, krátky chvost alebo krátke nohy. Postava kocúrov by mala byť o niečo väčšia a mohutnejšia ako u mačiek.
HLAVA
Hlava tvorí pri pohľade zpredu trojuholník, ktorého všetky strany sú rovnako dlhé. Profil je priamy a nesmie byť prehnutý. Brada je silná, ale nie tak zreteľne výrazná ako u mainskej mývalej mačky. Oči sú expresívne, mandľového tvaru a trochu šikmé. U mladých mačiek môžu byť oči ešte trochu zaguľatené. Uši sú na základni dosť široké a na hlave sú nasadené vysoko; sú do špičky. Pri pohľade zpredu beží vonkajšia strana uší paralelne s lebkou, takže uši tvoria s lebkou trojuhoľník. Na špičkách uší sa nachádzajú ušné (rysie) štetinky a na vnútornej strane uší rastú trochu dlhšie chlpy (ušné chumáčiky), ktoré sa ľahko vlnia dozadu. Rysie štetinky nie sú povinné.
SRSŤ
Kvalita srsti je u nórskej lesnej mačky najdôležitejšia. Srsť je polodlhá a má bohatú zvlnenú podsadu. Hladká a lesklá krycia srsť má vodoodpudivú štruktúru, ktorá mačku chráni pred vplyvom počasia. Mimo letného obdobia by mačka mala mať nádherný golier a náprsenku a tiež pekný huňatý chvost. Samozrejme, že mačky, ktoré chodia von, majú nádhernejšiu a plnejšiu srsť než jedinci, ktorí zostávajú vo vnútri domu. Kocúri majú plnejšiu srsť ako mačky. Na výstavách sa príliš suchá alebo filcovitá srsť hodnotí ako chyba.
FARBY
Nórska lesná mačka smie mať len prírodné farby, teda len také, ktoré vidíme i u normálnych domácich mačiek. Himalájske odznaky ako ich poznáme u siamských mačiek a posvätnej mačky z Barmy, nie sú povolené, a to platí i pre neprírodné farby ako lilavá, škoricová, plavá a čokoládová. Napríklad na rozdiel od perských mačiek sa rozdelenia farby po tele prikladá malý význam. Pretože farebné rozdelenie a farby pri nórskej lesnej mačke sú podružné, môžu sa chovatelia zameriať na držanie zdravej mačky krásneho typu. Najviac sa vyskytujúce farby sú čiernopruhovaná a čiernomramorovaná, s bielou alebo bez nej. Nórske lesné mačky môžu mať akúkoľvek farbu očí, od zelenej a žltej po medenú a modrú. Vyskytujú sa i nórske lesné mačky s rôzne sfarbenými očami, i keď zriedka.
Zvláštnosti
U mačiatok sa už v mladom veku dá rozoznať, že sú polodlhosrsté, ale ešte dlho trvá, než získajú tak nádhernú srsť ako ich rodičia. Môže trvať 2 roky i dlhšie, než sa u nórskej lesnej mačky vyvinie jej konečná plná srsť, a konečná stavba tela na seba môže dať čakať i 3 roky a dlhšie.